Dobrý, zlý

Autor: Sandra Dernerová | 27.5.2005 o 10:30 | Karma článku: 8,32 | Prečítané:  2629x

Kde kto vykrikuje a požaduje obmedzenia, alebo zákazy. Používajú sa termíny "dobrý" a "zlý", ktorými oddeľujeme kto a čo „má nárok“. Ak začneme jednoduchými vecami, kradnúť je zlé, pomáhať je dobré. Zabiť je zlé. Nevera je zlá. Zakážme teda zabíjanie, kradnutie, neveru. Zakážme zbrane, pretože ohrozujú ľudí. Zakážme interupcie, pretože zabíjajú nenarodené deti.

Čo však ak zabijete človeka v sebaobrane? Čo ak "zlá" farmaceutická spoločnosť ukrýva liek na vážnu chorobu, je správne ukradnúť jeho chemické zloženie? Čo ak mladé dievča bolo znásilnené, otehotnelo a nech to zduplujeme, nenarodené bábo je geneticky poškodené, nebude nikdy počuť, ani vidieť, ani hovoriť a má AIDS? Čo ak je váš manžel už 9 rokov od krku nadol ochrnutý a vy ho nechcete opustiť? Máte vtedy právo kradnúť, zabiť, zatrtkať si inde?

Na odpovede, či sú, alebo nie sú správne interupcie a tresty smrti, neexistuje jednoznačná odpoveď. Každý má svoje argumenty za a proti a s mnohými z nich môžete a nemusíte súhlasiť. „Dobré“ a „zlé“ je subjektívne hodnotenie, „správne“ a „nesprávne“ zasa relatívne a závislé od kontextu. Každý deň sa ocitáme v situáciách, v ktorých, hoci nie sú tak na hrane ako potraty a popravy, na našich rozhodnutiach záleží. Nechávame sa viesť našim úsudkom, ktorý je daný našimi vedomosťami a skúsenosťami a morálnymi zásadami. Mali by sme rozhodovať tak, aby sme si za tým, čo prezentujeme, mohli stáť a nemali by sme sa zaoberať pocitmi viny voči sebe, ani voči ľuďom s ktorými prichádzame do kontaktu.

Mám strach z čiernobieleho videnia. Už som tu prezentovala svoj názor, že najzákladnejším a najdôležitejším pravidlom, ktoré uznávam, je neubližovať ostatným a že všetky ďalšie pravidlá a zákony sa musia podriadiť tomuto. Na jeho základe sa snažím rozhodovať každý deň a nie vždy mi z toho vyjde výsledok, ktorý je jednoznačne spoločensky prijateľný. Neznamená to, že obhajujem zabíjanie, kradnutie, neveru, ale nepovažujem prístup čiernobieleho "YES or NO" videnia za prijateľný. Verím, že ak nájdete čo len jeden prípad, keď si viete predstaviť, že určitá aktivita, alebo postoj môžu byť za daných okolností SPRÁVNEJŠÍM riešením, neuvažujete už o zákaze, alebo povolení, ale o HRANICI. A určovanie hranice, je veľmi, veľmi subjektívna záležitosť, bez akýchkoľvek záruk. Ak ju ale nevymedzíte, musíte sa rozhodovať ako sa vraví kus od kusa a vtedy sa vaše rozhodnutie nevynutne niekomu nebude páčiť. Vždy sa nájde niekto, kto má tu hranicu inde.

To, čo robia ostatní sa mi nemusí páčiť, ale môžem sa snažiť ich pochopiť. Nemá zmysel živiť v sebe pocity viny, či už voči sebe, alebo voči ľuďom, s ktorými sme v kontakte. Pomsta nemá zmysel, pretože nič nevyrieši a utápať sa v pocitoch krivdy nakoniec uškodí len tomu človeku, ktorý ich pociťuje. Zo situácií, do ktorých sa dostaneme, by sme sa mali radšej poučiť a ísť ďalej, pretože sa môže stať, že vlastnou vinou ostaneme stáť zúfalo na jednom mieste a tí, ktorých obviňujeme, idú pokojne ďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Pásy s výbušninami zastrelených mužov boli atrapami.

KOMENTÁRE

Španieli čakali, že sa to stane už skôr. Čo robiť teraz?

Ani Španielsko sa nevie brániť proti koordinovaným vražedným útokom.


Už ste čítali?