Mám faktickú poznámku o tom, že mám pocit

Autor: Sandra Dernerová | 14.11.2005 o 17:05 | Karma článku: 15,52 | Prečítané:  4344x

Máme so Saškou dvoch známych, voláme ich Vašek a Jíra. Ak sa nám podarí ísť s nimi na večeru, zakaždým sa náš život na nejaký čas zmení. Tak Vašek, ako Jíra, sú proste v pohode. Je úplne jedno, v akom som stave, keď sa s nim stretnem. Než sa rozlúčime, zlepší sa to a keď sa lúčime, už mi chýbajú. Lúčim sa s nimi v radostnom očakávaní toho, že ich znova uvidím. Nehovoriac o pocite mierneho vafancullizmu, ktorý sa im podari do nás aspoň na nejaký čas naštepiť :). Jírova průpovídka "Co řešíš? To NEŘEŠ!" mi pomáha prežiť v relatívnej pohode niekoľko ďalších dní.

Raz, keď som vehementne (ako inak) popisovala problémy v práci, Jíra mi povedal: "Sandro, jsou pocity a jsou fakta. To, co říkáš, jsou pocity. Jestli má s tebou někdo problém, to je jenom tvůj pocit. Až se ho zeptáš a on ti odpoví, teprve pak to bude fakt." Argumentovala som mu, vysvetľovala, predniesla som niekoľko rôznych faktov a "faktov", ktoré mali podložiť moje vyjadrenie. Nevzdala som sa, pretože to proste nerobím nikdy :). Nechápala som, o čom hovorí, veď je predsa logické, že pocity a fakty nie sú to isté. Ale potom mi to došlo. Ako vraví Saška, niekedy máte v hlave všetky informácie, ale nejako vám proste nedochádza. No zrazu niečo zapadne na svoje miesto, informácie sa poposúvajú a vy namiesto kalejdoskopu vidíte celý obraz. Vidíte Matrix.

Poviem vám príklad pocity versus fakty. Šéf prechádza miestnosťou a aura jeho šéfovskosti si to šinie s ním. Vy stojíte pri skrini, kolega sedí. Šéf prechádzajúc okolo pozdraví kolegu a vy darmo pokyvkávate hlavou ako psík na palubovke. Poviete si: „Ó môj Bože, NEPOZDRAVIL MA. Znamená to, že má kolegu radšej.“ A keďže väčšina z nás aplikuje všetko na seba, ihneď pritvrdíte: „Znamená to, že NEMÁ rád MŇA.“ Toľkoto pocity. Faktom môže byť čokoľvek iné. Nemusím samozrejme hneď bežať za šéfom a pýtať sa ho, či ma nemá rád, viem si predstaviť niekoľko originálnejších spôsobov, ako sa strápniť (a väčšinu z nich som už vyskúšala), ale na to, aby sa pocit stal faktom, nestačí, ak jediným zdrojom informácií sú moje pocity.

Och, alebo tento!!! Jeden z mojich obľúbených. Spoznáte ženu, je úžasná a skvelá, je intelignetná, je sexi, je príťažlivá. Bavíte sa a nezvracia, keď vás vidí, naopak ... čo to, čo to? ... ona ... usmieva sa? ... smeje? ... smeje sa mojim vtipom? Cítite sa fajn, zdá sa, že chémia funguje, neviete, čím ste si to zaslúžili, ale bohovia k vám boli dnes milostiví. Poviete si, ak ju pozvem na rande, snáď to neodmietne. A vtedy si uvedomíte, že máte rednúce vlasy, ktorých nedostatok je vyvážený rastúcim bruškom, mladá je frndžalica a vy ste na úhyne. Vidíte, ako sa na ňu dívajú iní muži a je vám jasné, že tá by s vami nikam nešla, ani keby ste boli posledný chlap na planéte a že sa pravdepdodobne nebaví s vami, ale na vás. A tak si poviete "Tak si ju NECHAJ, ty skupáň sprostý". A na základe svojich pocitov urobíte drobné rozhodnutie, že nebudete strácať čas a riskovať odmietnutie. Pretože je vám proste JASNÉ, ako by to dopadlo. A TO je prosím pekne váš pocit. Že ste sa jej nespýtali, to je FAKT. A takto najlepšie ženy ostávajú na ocot. Ehm, čo je samozrejme len môj pocit :).

Ďalší príklad. Sedíte si s priateľkou večer doma. V jednej ruke máte pivko, na dosah čipsy, nohy vystreté a mierne roztiahnuté, aby sa brušku na dobre ležalo. Na sebe máte obľúbené tepláky a tričko s nápisom „I am the one with the blondie“. Na obrazovke sa preháňajú Chippandales, brušká ako pekáčiky s buchtičkami, dlhé blond vlasy povievajú, boky sa vlnia, kusy odevov odlietajú a priateľka si povzdychne. Čo to znamená? Nič. Fakty sú, že máte pustenú telku, že máte pravdepodobne radi nezdravé jedlo a mali by ste začať cvičiť, aby vás cholesterol neudusil zvnútra a že s priateľkou trávite večer spolu. Alles. All. Vsjo.

Uvedomila som si, že ak dôslednejšie oddeľujem, čo sú pocity a čo fakty, robím správnejšie rozhodnutia. Naše pocity nie sú vždy reálne, sú spôsobené jednak chémiou nášho tela, a jednak všetkým, s čím sme vyrastali a žili, čo nás formovalo, všetkými našimi komplexami, asociáciami, rodinou, prarodinou, školou, priateľmi, priateľkami. Ako my so Saškou hovoríme, vidíme celý svet cez svoje hule (hule, čosi ako stavy mentálneho vyšinutia spôsobené komplexami). Na základe týchto pocitov, vznikajú naše predpoklady o iných ľuďoch, o tom, ako nás vidia, o tom, čo si o nás myslia. Nie je to ale nič iné, než obraz seba samých, ktorý vidíme v ich očiach, naša schéma videnia sveta, ktorú vidíme nevyhnutne v ich správaní.

A tak som si povedala, nemá zmysel zneistieť, ak prezentujete svoje názory a druhá strana zazerá, je predsa kopec dôvodov, prečo niekto kuká ako vred. Nie je to o tom, ako niekto počúva, ale o tom, ako som ja presvedčená o tom, čo vravím. Nemá zmysel obviňovať iných ľudí, že si niečo mysleli, nemysleli, pretože kým nepovedia, čo chcú, je to ich vec. Možno si poviete, toto všetko sú predsa jasné veci, o čom to píše, děvče nehodné. JA predsa vždy rozlišujem medzi faktom a pocitom. Poviem vám, good for you. Pretože ja, keď som si to začala sledovať, ostala som zhrozená, ako veľa rozhodnutí v priebehu dňa zakladám na faktoch, ktoré faktami vôbec nie sú. Ostatne :), ak si poviem, že sa vám tento článok bude páčiť/nepáčiť, je to len môj pocit :). To, že ste ho čítali, je FAKT.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Pásy s výbušninami zastrelených mužov boli atrapami.

KOMENTÁRE

Španieli čakali, že sa to stane už skôr. Čo robiť teraz?

Ani Španielsko sa nevie brániť proti koordinovaným vražedným útokom.

DOMOV

Horúčavy sa končia. Príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra.


Už ste čítali?