O zmarených plánoch, snehu a nezištnej pomoci

Autor: Sandra Dernerová | 31.12.2005 o 11:45 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  1802x

So Saškou sme mali na včera naplánovaný vážny roadtrip Bratislava-Paríž. Chceli sme sadnúť do auta a vyraziť do centra Paríža, kde sa na Silvestra koná úžasná párty a na ktorú sme my dve boli pozvané. Plány pekné, ale čo vám budem hovoriť, pravdepodobne každý, kto bol včera na Slovensku, vie, ako to skončilo. Vyliezla som ráno z bytovky a prešuchtala som sa k autu. Mala som pri tom plné ruky tašiek, dve kabely na pleci, čižmičky na opätku. Okrem toho tieločko a čiernu koženú bundu, k nim zavinovaciu sukňu, ktorá sa v tom neskutočnom vetre stále otvárala, sexi pančuchy pod ňou sa končili pekným okrajom v polovici stehien.

Zaťažená vlastnou hmotnosťou a objemnými taškami som sa dostala k autu, nahádzala batožinu na zadné sedadlo, k nej priložila bundu koženú a len tak v tielku som si vhupla na miesto vodiča. Zapla som kúrenie a neohrozene som sa vydala na cestu. Moja neohrozená cesta merala asi 12 metrov, po ktorých som skončila v snehovom záveji. Nie žeby tam neboli vyjazdené koľaje, ale prečo by som nimi išla, všakáno. Nepomohla spiatočka, nepomohla jednotka a ako neohrozená blondýna som sedela v aute a premýšľala, čo pri všetkých bohoch cestných teraz budem robiť.

Záchrana prišla vo forme pána s okuliarmi a výkonným autom, ktorý sám od seba zastal pri mojom aute a sám od seba mi ponúkol pomoc. Vyliezol do tej zimy, snehu a vetra, pokúsil sa odhrabať moje auto, potlačiť ma a keď nepomohlo, vytiahol zo svojho auta lano (lebo načo by bolo mne, kurníkšopa) upevnil ho na svoje aj na moje auto a proste ma zo záveja vytiahol. A ja som tam len tak bezprizorne pobehovala, po JEHO trefnom upozornení som si dokonca obliekla bundu, zmrzla som na kosť a sneh ma zapadal, takže keď som si sadla naspäť do vyhriateho auta, v momente sa odparil a všetky okná sa zarosili, čím sa akákoľvek dalšia jazda stala nerealizovateľkou na viac než pol hodinu. Úžasný záchranca si zbalil lano, pozdravil sa a odfičal preč snehom a vetrom. Vyzeral v pohode ako nedeľné ráno, keď sa už deti naučili, že vás nemajú budiť a nemyslím, že potrebuje uznanie od nejakej šušky, ale nezávisle na tom, má ho. Za nezištnú pomoc, stal sa pre mňa hrdinom.

Včera večer, keď som konečne po adrenalínovom dni dorazila domov, bola som v stave napísať neskutočne naštvaný článok o tom, aké to bolo hrozné a akí boli niektorí vodiči neohľaduplní (na top-liste mám rozhodne bratislavských taxikárov), ako som zmrzla a ako mnou zmietala vlastná chémia v návaloch zúfalstva a zlosti. Ale jedna veta o tom úplne stačí. Strela som hrdinu a to mi dorovnalo skóre za celý deň. A náhradný program, ktorý sme si so Saškou vybrali namiesto párty v Paríži, tiež nie je zlý. Milujem Silvestre v centre a Saška to ešte doteraz nezažila, takže sme si rezervovali dve miesta v Irishi a odtiaľ budeme vybiehať, vychutnávať atmosféru a ak sa zadarí, vyskáčeme sa na koncerte.

Prajem vám všetkým nádherný Silvester, nech nikto nie je sám a ak už sám, tak nie osamelý. A všetko dobré do nového roka. A nezabudnite, na čo si prvé pomyslíte v prvej sekunde nového roka, to sa splní. May dreams come true.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Pásy s výbušninami zastrelených mužov boli atrapami.

KOMENTÁRE

Španieli čakali, že sa to stane už skôr. Čo robiť teraz?

Ani Španielsko sa nevie brániť proti koordinovaným vražedným útokom.

DOMOV

Horúčavy sa končia. Príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra.


Už ste čítali?