Chudáci muži ... alebo ... Toto je ženský svet

Od mala nás učili, čo dievčatá nerobia (diskotéka, stanovanie, jazda na motorke) a čo naopak robiť musia (variť, upratovať, žehliť, čušať). Učili nás, že náš názor nie je dostatočný, ak nie je podložený súhlasom mužskej autority. Ženy majú byť skromné, ženy majú byť neisté. Ženy sú NEROZHODNÉ.

Naopak, muži sú tí, ktorí maju rozhodnúť, hlava rodiny má mať posledné slovo. Musia všetko poznať, všetko vedieť, nesmú byť nerozhodní, ani citliví. Chlap proste neplače a nezaváha. Vždy zarobí dosť peňazí, postará sa o rodinu, rozsúdi všetky spory. Nevie, ako prebieha ženský orgazmus a ani ho to nezaujíma. Chlap je DRSŇÁK.

Kým my sme fungovali podľa pravidiel, svet sa pomaly zmenil. Ženy získali volebné právo a postupne aj niečo, čo by sme pre nedostatok lepšej terminológie mohli nazvať rovnakou príležitosťou. Máme vlastné peniaze, ktoré môžeme minúť podľa vlastného uváženia. Stali sme sa kúpnou silou, hýbeme trhom, svojou nestálou povahou prispievame k vzostupu a pádu módnych, kozmetických a iných obchodných impérií.

Ženské časopisy mužom vysvetľujú, ako na to, orgazmus v desiatich krokoch, úspech zaručený. Navádzajú ich, aby ukázali svoju ženskú stránku, aby sa nebáli plakať. Učia ich, ako ženám rozumieť. Malo by to byť skvelé, malo by to byť úžasné, ale ... NIE JE. Začali sme byť nespokojné a nevieme prečo. Čím sme nespokojnejšie, tým sme nepríjemnejšie. Muži sa boja ozvať, pretože netušia, čím nás znova vytočia. Cítia v sebe potrebu byť rozhodní a drsní, ale boja sa neúspechu a odsúdenia, ktorého sa im od žien dostáva tak ľahko (a často), pretože žiadna nemôže byť spokojná, ak nevie, čo chce.

Neustálou kritikou sme mužov zneistili tak, že sa boja bojovať. Idú iba do istých šancí, boja sa zlyhania. Najlepšie ženy sa celé roky nedostanú na rande, pretože sa ich muži boja osloviť. Trúfne si jedine absolútny chudák, ktorého poslali do kelu už tak často, že ak ho pre zmenu odmietne naozaj kvalitná žena, zdvihne mu to úroveň.

Zničili sme chlapov, ostali len sliepky. A celé generácie našich matiek, starých matiek a ich materí, vykrikujú na nás z nášho podvedomia: "Najdzi sebe silnoho chlopa. Bo kedz ňemaš chlopa, ňemaš pravdy, dzifčo mojo".