Môj problém, tvoj problém

Takéto reči počúvam od mala. Vyrastala som s tým, že som príliš a že je vlastne úplne jedno, čoho príliš. Dlhú dobu ma to naozaj trápilo. Chcela som byť menej, chcela som byť viac, chcela som byť tak akurát. Chcela som byť nižšia, alebo vyššia, chcela som mať menšie prsia, alebo väčšie prsia, chcela som byť tichšia, alebo výrečnejšia, chcela som byť divokejšia a chcela som byť aj poslušnejšia. Trápilo ma, že so mnou nie sú spokojní rodičia, ani učitelia a snažila som sa ich potešiť, ako som len mohla. Zjavne som nemohla dosť :). Zmietala som sa medzi dvoma extrémami, na jednej strane som si vravela, že ak nemôžem byť najlepšia, budem najhoršia. Na druhej strane som neustále rozoberala, čo robím zle, ako som ich sklamala, čo by som mohla zlepšiť.

Jediným výsledkom takého uvažovania je neistota a presvedčenie, že čokoľvek urobíte, urobíte to zle. Raz sa však človek musí rozhodnúť a ak si aspoň trocha váži sám seba, zmeniť to. Nemá zmysel stráviť svoj život tým, že sa snažíme naplniť predstavy ľudí okolo nás. Môžte sa totiž aj rozkrájať a predsa nebudú spokojní. Jediná zásada, ktorej by sme sa mali držať, je neubližovať ostatným. Všetky ostatné pravidlá majú zmysel len ak tejto zásade neodporujú.

Každú chvíľu stretneme niekoho, kto sa nám snaží vnútiť pocit viny za to, že nespĺňame jeho očakávania, alebo predstavy. Ja ale nie som zodpovedná za to, čo odo mňa a od života očakávajú iní ľudia, ak som im to vyslovene nesľúbila. Ak má napríklad niekto problém s mojim písaním, je to jeho problém nie, môj. Ak neporušujem zákon a nejaký ten morálny kódex (ktorý je u mňa podmienený len neubližovaním) nemusím sa trápiť problémami a myšlienkami iných ľudí.

Nenechajte si vnútiť zbytočné pocity viny. Ľudia, ktorí sa o to pokúšajú, zvyčajne majú sami kopec problémov a snažia sa odsudzovať ostatných, aby mali sami zo seba lepší dojem. Ak suseda odsudzuje vaše míňanie na nové šaty a vlasy, je to preto, že sama si nemôže dovoliť minúť toľko, čo vy. Ak ale povie, že míňate priveľa, znie to lepšie, ako priznať si, že ona na to nemá. Ak niekomu vadí, že máte dobré vzťahy so šéfom, pravdepodobne by sa rád videl na vašom mieste. Ak vás nešťastne zadaná sestra odsudzuje, že ste sa rozišli s dlhoročnou priateľkou, pretože si už nemáte čo povedať, je to skôr preto, že sama by najradšej urobila to isté, ale má strach ostať sama. Takže, ak ste si istí, že je vaše rozhodnutie správne a neubližuje ostatným, nenechajte sa zdeptať problémami ľudí okolo vás. Žite tak, ako to VY považujete za správne, pretože v 70-tich rokoch je lepšie spomínať na spokojne prežitý život, než na to, koľkým ľuďom ste sa prispôsobili.